Preskočiť na obsah

Dacit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dacit
Dacit postihnutý propylitizáciou, Štiavnické Bane, Štiavnické vrchy
Dacit postihnutý propylitizáciou, Štiavnické Bane, Štiavnické vrchy
Zloženie
Hlavné minerálykremeň, plagioklas, augit, pyroxény
Akcesórieamfiboly, biotit
Vlastnosti
Textúraporfyrická, sklovitá
Farbašedá

Dacit je výlevná vulkanická hornina obvykle sivej farby, s vysokým obsahom SiO2 (63 - 68 %). Názov pochádza od názvu rímskej provincie Dácia (dnešné Sedmohradsko), kde je jeho výskyt v rámci Karpát pomerne častý.

Označenie dacit pre tento typ hornín zaviedli v roku 1863 F. von Hauer a G. Stache[1].

Vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Dacit je svetlo až tmavosivá až červenkavá hornina. V prípade postihnutia premenami (hlavne propylitizácia|propylitizáciou) môže nadobúdať mierne zelenkavé odtiene[2]. Hornina je výlevným ekvivalentom kremenného dioritu prípadne i granodioritu.

Minerálne zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Dacit v diagrame QAPF

Zložením sa nachádza medzi ryolitom (resp. ryodacitom) a andezitom. Má porfyrickú až afanatická štruktúru. Základná hmota je sklovitá až mikrolitická. Výrastlice tvorí najčastejšie kremeň, plagioklas, pyroxény (augit, enstatit), amfiboly (hornblend) a biotit. Celkový obsah SiO2 sa pohybuje od 62 do 68 %.

Dacity, často v asociácii s andezitmi alebo ryolitmi[2], tvoria masívne intrúzie centrálnej vulkanickej stavby, prípadne dajky a lávové prúdy.

V Západných Karpatoch sú časté v oblasti stredoslovenských (Kremnické a Štiavnické vrchy) a východslovenských (Slanské vrchy) neovulkanitov.

V Severnej Amerike tvoria dacity napríklad sopku Saint Helens.

Ako drvené kamenivo na stavbu ciest.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2008-11-06]. Dostupné online.
  2. a b Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dacit