Preskočiť na obsah

Michalovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Michalovce pozri Michalovce (rozlišovacia stránka).
Michalovce
mesto
Námestie osloboditeľov
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Región Zemplín
Časti Betlenovce, Meďov, Michalovce, Milovaná, Močarany, Topoľany, Vrbovec, Žabany [1]
Vodný tok Laborec
Nadmorská výška 114 m n. m.
Súradnice 48°44′57″S 21°54′05″V / 48,749167°S 21,901389°V / 48.749167; 21.901389
Rozloha 52,81 km² (5 281 ha) [2]
Obyvateľstvo 35 584 (31. 12. 2023) [3]
Hustota 673,81 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244
Primátor Miroslav Dufinec[4] (SMER-SD, SME RODINA, SNS, SMS)
PSČ 071 01
ŠÚJ 522279
EČV (do r. 2022) MI
Tel. predvoľba +421-56
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie Osloboditeľov 30
071 01 Michalovce
E-mailová adresa msumi@msumi.sk
Telefón 056 / 686 42 10
Fax 056 / 644 35 20
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Michalovce
Webová stránka: michalovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonymum: Michalovčan[5]

Michalovce (maď. Nagymihály, nem. Großmichel, rómsky Mihaľa, jidiš מיכאלאָווצע Michajlovec alebo Mychajlovyc, ukr. Михайлівці) sú okresné mesto na Slovensku, ležiace v Košickom kraji. Mesto má rozlohu 52,81 km² a žije tu 35 734 obyvateľov k 1. 1. 2023.

Toto hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i Zemplína sa nachádza v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na brehoch rieky Laborec v nadmorskej výške 114 m n. m. Mesto je vzdialené 60 km na východ od Košíc a 35 km od ukrajinského pohraničného mesta Užhorod. Na východ od Michaloviec sa nachádza vodná nádrž Zemplínska šírava.

Počas sťahovania národov sa v okolí usadila časť slovanských kmeňov, ktoré prechádzali pozdĺž Laborca Zemplínom. Na ochranu proti nepriateľom vybudovali hlinený Zemplínsky hrad, obohnaný priekopami a valmi, ktorý sa stal politickým centrom zemplínskeho komitátu. Neoficiálna správa o Michalovciach pochádza z 11. storočia, keď sa v roku 1056 spomína kráľovský palatín Rajnold (Rado), syn grófa Wencellina[6], ktorého syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Prvá hodnoverná správa o Michalovciach pochádza až z roku 1244 ako "Possesio Mihal". Ďalej sa spomína rok 1273, kedy Jágerská kapitula dekrétom ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) nemeckého pôvodu (z Bavorska).

Aktuálny primátor mesta Michalovce

[upraviť | upraviť zdroj]

Miroslav Dufinec (2022 - 2026) - SMER - SD, Sme Rodina, SNS, SMS

Historia primátorov mesta Michalovce

[upraviť | upraviť zdroj]

Viliam Zahorčák (2006 - 2022) - SMER - SD

Mestské zastupiteľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
I. volebný obvod – Centrum
  • 1. Daniela Barkasi, doc. RNDr. Mgr. PhD – SMER-SD, Sme Rodina
  • 2. Marek Michajlo - nezávislý kandidát
  • 3. Jozef Sokologorský, Ing. – SMER-SD, Sme Rodina
  • 4. Mirko Gejguš, PhDr. Ing. PhD. – SMER-SD, Sme Rodina
II. volebný obvod – Východ
  • 1. Miroslav Kisty, Mgr. art.- nezávislý kandidát
  • 2. Patrik Bašista, Bc. - HLAS-SD
  • 3. Martin Čornej, Ing. – Slovenská národná strana
  • 4. Dušan Goda, MUDr. – nezávislý kandidát
  • 5. Ján Mihalečko, MUDr. – nezávislý kandidát
  • 6. Ján Várady, Mgr. – Nové Michalovce
III. volebný obvod – Juh
  • 1. Miroslav Dufinec, Mgr. – SMER-SD, Sme Rodina
  • 2. Maroš Eľko, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina
  • 3. Zuzana Dobranská Harmanová, JUDr.– Nové Michalovce
  • 4. Štefan Kvak, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina
  • 5. Jaroslav Čúrny, Mgr. - Nové Michalovce
IV. volebný obvod – Západ
  • 1. Radovan Geci – Nové Michalovce
  • 2. Jozef Makohus, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina
  • 3. Ján Kerekeš, Ing. - nezávislý kandidát
  • 4. Tímea Sotáková, JUDr. – HLAS-SD
V. volebný obvod – Straňany
  • 1. Radmila Hajduková, PaedDr.- SMER- SD, Sme Rodina
  • 2. Filip Kaľavský, Ing. – Nové Michalovce
  • 3. Michal Stričík, doc. Ing. - Nové Michalovce
  • 4. Erik Sibal, JUDr. Ing. – nezávislý kandidát
VI. volebný obvod – Močarany, Topoľany, Vrbovec
  • 1. Martin Horňák, Ing. - Nové Michalovce
  • 2. Eva Muchová, Ing. - SMER - SD, Sme Rodina

11. apríla 2024 sa v meste stretli predstavitelia vlády Slovenska a Ukrajiny a ich predsedovia Robert Fico a Denys Šmyhal.[7] Prítomným sa prihovoril aj primátor Michaloviec, Miroslav Dufinec. Predmetom rokovaní bola cezhraničná spolupráca, dopravné prepojenia, spolupráca v oblasti energetiky a možnosť pomoci pri obnove Ukrajiny.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001:

  • Slováci – 94,57 %
  • Rómovia – 2,24 %
  • Česi – 0,73 %
  • Ukrajinci – 0,47 %
  • Maďari – 0,00 %
  • Rusíni – 0,29 %
  • a iní[8]

Náboženské zloženie obyvateľstva

[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Sakrálne pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rotunda, základy ranostredovekej sakrálnej stavby na pôdoryse kruhu s podkovovitou apsidou z druhej polovice 11. storočia. Ide o najstaršiu doloženú kamennú stavbu v Michalovciach. Rotunda bola objavená a odkrytá počas archeologického výskumu v roku 1951. Vnútorný priemer rotundy bol 7,3 metra. Je pravdepodobné, že bola zasvätená sv. Michalovi, podľa ktorého získali Michalovce svoje meno. V blízkosti rotundy bol nájdený pravdepodobne náhrobný kameň bulharského kniežaťa Presiana z 11. storočia napísaný v cyrilike.[9] Prezentované základy rotundy sa nachádzajú v areáli Zemplínskeho múzea.
  • Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne neskorogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo 14. storočia-15. storočia. Stojí na mieste staršieho, asi ranogotického kostola z konca 13. storočia. V 17. storočí bol kostol striedavo katolícky a reformovaný. V roku 1684 vyhorel, obnovený bol až po roku 1724 v duchu baroka. Donátormi kostola boli Stáraiovci, ktorí vlastnili kaštieľ v jeho blízkosti. Výraznou úpravou prešiel v rokoch 1749-1760 a 1764-1778. Ďalšie úpravy sa uskutočnili v rokoch 1903 a 1937. Z pvodnej stredovekej stavby sa dochovala hrubá stavba presbytéria a lode s opornými piliermi a oknami s osteniemi a gotickými kružbami. Vo veži je umiestnený gotický zvon z roku 1436. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Hlavný oltár je baroková stĺpová architektúra s obrazom Narodenie Panny Márie, z roku 1720, pochádza z jezuitského kostola v Užhorode, z ktorého bol po zrušení rádu odkúpený. Baroková kazateľnica pochádza z roku 1778. V interiéri sa ďalej nachádza neskororenesančný epitaf z roku 1643 a baroková patronátna lavica z druhej polovice 18. storočia.[10] Priečelie kostola je členené pilastrami, festóni pod korunnou rímsou a ukončené volutovým štítom s reliéfom oblakovej glorioly a monogramom Panny Márie. Na os priečelia je umiestnený portál ukončený aliančným erbom. Ostatné fasády sú členené opornými piliermi a gotickými oknami s osteniami s lomeným oblúkom a kružbami. Veža je ukončená ochodzou a ihlancovou helmicou.
  • Gréckokatolícky kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z roku 1772. Chrám navrhla tereziánska stavebná kancelária, ktorá vyprojektovala množstvo zemplínskych kostolov v tomto období. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie chrámu je novodobé z 20. storočia.[11] Priečeliu dominujú dve dvojetážové veže členené lizénovými rámami a oblúčkovými vlysmi. Ukončené sú barokovými helmicami. Portál kostola je bohato dekorovaný v duchu rokoka, nad portálom je v supraporte umiestnená rakúska orlica nesúca uhorský erb.
  • Kaplnka sv. Antona Paduánskeho, mauzóleum Stáraiovcov, neogotická stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1893-1898. Nachádza sa na kopci Hrádok. Obnovou prešla v roku 1994.[12] Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Portál je riešený ako ústupkový s lomeným oblúkom, vo výklenku je umiestnený erb Stáraiovcov.

Ostatné pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Stáraiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou a nárožnými polygonálnymi vežami, zo začiatku 17. storočia. Stojí na mieste stredovekého vodného hradu. Od polovice 18. storočia vlastnili kaštieľ Stáraiovci. Kaštieľ prešiel viacerými úpravami, naposledy v 30. rokoch 19. storočia, ktoré mu dali súčasnú barokovo-klasicistickú podobu. Poškodený bol počas druhej svetovej vojny, keď bolo zničené jeho zariadenie a hodnotná knižnica.[13] V súčasnosti tu sídli Zemplínske múzeum. Fasáde kaštieľa dominuje arkádový parter a stredný rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je umiestnený aliančný erb. Veže majú polkruhovo ukončené okná a sú ukončené kopulami. Kaštieľ sa nachádza uprostred krajinárskeho parku, v blízkosti farského kostola.
  • Radnica, dvojpodlažná modernistická štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím z rokov 1927-1929. Priečelie stavby je ustúpené, vytvára reprezentatívne čestné nádvorie ukončené je strešnou hodinovou vežou.[14] Bol postavený podľa projektu Ľudovíta Oelschlägera.
  • Groszov palác, dvojpodlažná secesná stavba na pôdoryse písmena L s nárožnou vežou z roku 1905. Autormi objektu sú architekti G. Papp a F. Szabolcs. Obnovou prešiel po roku 1970.[15] V objekte sídlila Dunajská banka a hotel. Fasády v štýle uhorskej secesie sú členené rizalitmi a výraznou korunnou rímsou. Nárožie je riešené ako lodžia otvorená do troch strán, ukončená je štvorhrannou strešnou vežou s nárožnými skoseniami a ihlancovou helmicou s laternou. Okná majú stupňovité segmentové ukončenia a profilované šambrány.

V meste sa budova stáleho divadla nenachádza, napriek tomu mesto navštevuje mnoho divadelných súborov, ktorých predstavenia sa uskutočňujú v Mestskom kultúrnom stredisku. V meste pôsobí aj miestne ochotnícke Divadlo Pri fontáne.

Sztáraiovský kaštieľ, sídlo Zemplínskeho múzea

Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

V meste je gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1771, rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z r. 1313, gréckokatolícky Chrám Svätého Ducha v neobyzantskom slohu z roku 1935 a gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky na Vrboveckej ulici. V posledných rokoch sa vybudovali i väčšie obchodné centrá ako Zemplín a Michalovce. V súčasnosti sa pracuje na novej autobusovej stanici, ktorá sa nachádza pri železničnej stanici. Medzi tunajšie pýchy patrí aj dobudovaný, resp. zrekonštruovaný futbalový štadión MFK Zemplín Michalovce. V roku 2018 bol dobudovaný aj zimný štadión.

Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na vrchole Hrádku

Mestský park sa nachádza v centre mesta na Ulici kpt. Nálepku. Park študentov sa nachádza v centre mesta na ulici Obchodnej. Park "Kerta" sa nachádza v centre mesta na Kostolnom námestí.

Prírodné zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

K významným prírodným zaujímavostiam v blízkosti mesta patria Vihorlatské vrchy, kde sú vyznačené turistické chodníky. Atraktívnym cieľom pre turistov je jazero Morské oko, ktoré je ľahko dostupné aj pre rodiny s malými deťmi. Z vrcholov je to najvyšší vrch pohoria Vihorlat (1 075,5 m n. m.), z ktorého sa ponúka výhľad na Michalovce so Zemplínskou šíravou a obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.).

Rekreáciu pri vode ponúka Zemplínska šírava, ktorá sa nachádza 3 km od mesta.

Galéria pod holým nebom

V meste sa nachádza aj najstaršie gymnázium na východ od Slanských vrchov, založené v roku 1922, pomenované po jeho absolventovi – národnom umelcovi, básnikovi Pavlovi Horovovi. Medzi absolventov patria Marián Čalfa – politik, Jozef Činčár – generál letectva, Michal Maheľ – geológ, Belo Polla – archeológ, Jozef Puškáš – prozaik, Jozef Tomko – kardinál a mnohí iní. Taktiež v ňom pôsobilo mnoho vynikajúcich pedagógov ako Július Barč-Ivan, Emanuel Böhm, Július Činčár, Štefan Hlaváč a Šimon Čižmár.

  • MFK Zemplín Michalovce – futbalový tím
  • IUVENTA Michalovce – ženský hádzanársky klub
  • JUDO – ŠK Zemplín Judo Michalovce
  • HK DUKLA Ingema Michalovce – hokejový tím
  • 1.BK Michalovce – I. basketbalová liga
  • Vk Michalovce – Volejbalová liga
  • Tenisová liga
  • Šk Zemplín Michalovce- šachový klub, 1.liga východ
  • Eastern Wings Michalovce - Florbalová liga
  • Boxing Club 1950 Michalovce

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Zoznam obcí, častí obcí a vojenských obvodov Slovenskej republiky tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, 2018-05-02, [cit. 2023-02-28]. Dostupné online.
  2. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  3. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  4. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  5. JÚĽŠ. Michalovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  6. Notitia topographica, Anton Szirmay, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť 1803
  7. Sláva Ukrajine, vítali vládu v Michalovciach! Slovensko a Ukrajina rokujú za prísnych bezpečnostných opatrení [online]. Topky.sk, 2024-04-11, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
  8. http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440807&lstObec=522279[nefunkčný odkaz]
  9. Michalovce [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  10. Michalovce - Kostol Narodenia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Michalovce - Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Michalovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  16. Mgr. Matúš Šutaj Eštok | Úrad vlády SR [online]. www.vlada.gov.sk, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michalovce

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]