Preskočiť na obsah

Prepad pri Lojeve

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prepad pri Lojeve
Súčasť Druhej svetovej vojny, pôsobenie Zaisťovacej divízie v Sovietskom zväze
Dátum 7. november – 12. november 1942
Miesto Lojev, Bielorusko
Casus belli prechod partizánskych jednotiek cez Dneper
Výsledok porážka nemeckých a slovenských jednotiek
Protivníci
Smiešaný priezvedný oddiel (SPO) Zaisťovacej divízie Sovietske partizánske brigády Kovpaka a Saburova
Velitelia
pplk. jazd. Ján Veselý
mjr. jazd. Ivan Fajnor
npor. jazd. Vladimír Bargár
plk. Sidor Artemievič Kovpak
plk. Alexander Nikolajevič Saburov
Sila
Nemecká policajná posádka v Lojeve: niekoľko desiatok mužov

Predvoj SPO: 4 obrnené autá OA vz. 30,
motorizovaná čata pechoty

Hlavné sily: dužstvo ťažkých guľometov,
II. eskadróna posilnená čatou I. eskadróny
[1]:184

asi 1500 partizánov

2 kanóny 76.2 mm
11 kanónov 45 mm [1]:183

Straty
SPO: 25 mŕtvych, 15 ranených
2 zničené a 1 poškodené obrnené auto OA vz. 30
zničené 2 nákladné a 1 osobné auto [1]:184
neznáme
Zaisťovacia divízia
PerekaljeTernova / CharkovBjesujevo / MalodušPtičLojevChojnikySelezivkaAntonovSmaľavičy

Bitka, prepad, alebo masaker pri Lojeve bola bitka sovietskych partizánskych oddielov Kovpaka a Saburova so Smiešaným prieskumným oddielom (SPO) Zaisťovacej divízie v bieloruskom Lojeve. Oddiel SPO podcenil situáciu a výzbroj týchto nových partizánskych oddielov, padol do pasce a bol zničený.

31. augusta 1942 na schôdzke Stalina, Molotova, ďalších sovietskych straníckych a vládnych činiteľov s partizánskymi veliteľmi dopravenými letecky z Nemcami okupovaného územia padlo rozhodnutie preniesť a zintenzívniť partizánske operácie na pravobrežnej Ukrajinu v oblasti pôsobenia Zaisťovacej divízie. Pôvodné partizánske oddiely pozostávajúce zo zvyškov ustupujúcej Sovietskej armády a z miestneho obyvateľstva mali byť posilnené novými oddielmi. Túto úlohu mali prevziať partizánske brigády Kovpaka a Saburova, ktoré dostali úlohu presunúť sa z východu na pravobrežnú Ukrajinu. Išlo o mobilné, dobre vyzbrojené partinzánske brigády v počte niekoľko tisíc mužov, disponujúce dokonca minometmi a delostrelectvom. Zaisťovacia divízia o ich príchode nevedela a nebola na nového protivníka pripravená.[1]:172 Brigády Saburova a Kovpaka dorazili k Dnepru na začiatku novembra.[1]:173

Obsadenie Lojeva

[upraviť | upraviť zdroj]
Sidor Artemievič Kovpak

7. novembra predné oddiely partizánskych brigád prekročili Dneper a vtrhli do mestečka Lojev. Kovpakova brigáda sa zmocnila člna a s jeho pomocou previezli na západný breh aj delostrecký oddiel. S pomocou diel okolo 03:00 zlikvidovali partizáni nemeckú policajnú posádku a Saburovov oddiel ukoristil osobný ľahko obrnený automobil Tatra. Na druhý deň začali partizáni s pomocou obyvateľstva s prevozom ostatných častí brigád. Zároveň agitátori organizovali oslavy 25. výročia VOSR, verbovali dobrovoľníkov a rozdávali potraviny z nemeckých skladov.Presun brigád bol ukončený 10. novembra.[1]:183

Výprava oddielu SPO do Lojeva

[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe správy nemeckej polície z Braginu zo 7. novembra o obsadení Lojeva asi 1000 partizánmi nariadil veliteľ SPO pplk. Ján Veselý v Chvojnikách vyčisťovaciu akciu za účasti 4 obrnených áut, družstva ťažkých guľometov a zosilnenej II. eskadróny. Veliteľ čaty obrnených automobilov por. Imrich Gaš bol práve chorý, preto sa k veleniu oddielu 4 obrnených áut ako predvoju útoku SPO na Lojev prihlásil dobrovoľne prvý pobočník veliteľa SPO npor. Vladimír Bargár. Partizáni dovtedy nepoužívali proti obrneným autám priebojné strelivo a tieto boli pokladané za bezpečný prostriedok. Celá skupina vyrazila z Chvojnik do Braginu pod vedením mjr. Ivana Fajnora. Z Braginu vyslal major Fajnor do Lojeva predvoj - 4 OA vz. 30 a motorizovanú čatu pechoty pod velením npor. Bargára.

Predpoludním sa predvoj priblížil k Lojevu, v kolóne, bez prieskumu a zaistenia bokov. Prvýkrát zaregistrovali paľbu partizánov asi 5 km od mestečka, ale obrnené autá odpor bez problémov prekonali. Predvoj následne začal po ceste vchádzať bez odporu do mestečka, netušiac, že vchádzajú do pasce.

Partizáni zahájili mínometnú paľbu najskôr na zadné nákladné autá s pechotou, ktoré zablokovali cestu. Motorizovaná čata npor. Sadovského nemala čas ani možnosť postaviť sa na organizovaný odpor. Paľba z diel, mínometov a guľometov na čelné nákladné autá odrezala pechotu od obrnených áut. Pešiaci sa snažili ukryť, veliteľ čaty npor. Sadovský padol. Obrnené autá boli zasypané paľbou protitankových pušiek z domov. Slabé pancierovanie nedokázalo odolávať priebojnému strelivu kalibru 14,5 mm. Dve obrnené autá boli na mieste zničené, jedno poškodené a len posledné vozidlo krylo ústup pechoty. Útok skončil fiaskom, partizáni sa ubránili.

Mjr. Fajnor medzitým rozvinul hlavné sily v priekope asi 600 m pred Lojevom, no pre silnú mínometnú a delostreleckú paľbu nemohol prísť obkľúčenému predvoju na pomoc. Držal pozície až do cca 13:45, kedy partizáni začali útok. Následne bol donútený ustúpiť postupne cez osady Krupiejki, Senskaja (kde ošetrili ranených) a večer sa vrátil do Chvojník.[1]:184

OA vz. 30 - ilustračná fotografia

Vyčisťovacia akcia dopadla fiaskom. Z predvoja obkľúčeného v Lojeve padli 2 dôstojníci (npor. Bargár a npor. Sadovský), 23 vojakov, 15 vojakov bolo ranených, zničené boli 2 a poškodené 1 obrnené auto OA vz. 30 a zničené boli 2 nákladné a 1 osobné auto. [1]:184 Partizáni ani netušili, že bojovali so Slovákmi.

Bol to krátky ale prudký boj. Obrnené autá sme hneď na začiatku vyradili protipancierovými zbraňami a guľometmi. Nemci utekali, ale máloktorý z nich ušiel živý.
– Opis boja v podaní partizánov[2]:133

Na druhý deň vyslal veliteľ SPO pplk. Veselý na bojisko družstvo vojakov na nákladnom aute, aby pozbierali padlých spolubojovníkov. Mŕtvoly boli nájdené obhorené, prípadne vyzlečené z teplých uniforiem. Pplk. Veselý, aby sa vyhol zodpovednosti, poslal na MNO skreslené hlásenie, v ktorom uviedol, že po doručení správy o prepade vlastných jednotiek sa postavil do čela záložnej skupiny a vyrazil na pomoc, no dostal sa do partizánskej paľby a musel sa vrátiť, pričom uviedol dodatočné straty 3 mŕtvych a 15 nanených, hoci v skutočnosti z Chvojník nevyrazil.[1]:186 Veliteľ Zaisťovacej divízie plk. Rudolf Pilfousek nariadil v dňoch 10. až 12. novembra trestnú výpravu do Lojeva, ktorej sa zúčastnil SPO, zosilnená rota I/101 a nemecké jednotky, no partizáni už Lojev medzitým opustili a tak výprava priviezla len zvyšné mŕtvoly a por. Gaš nechal do Chvojník odtiahnuť poškodené obrnené auto OA vz. 30 ako zdroj náhradných dielov, nakoľko čate obrnených automobilov ostali už len 3 funkčné vozidlá.[1]:187

Zoznam padlých v Lojeve[3]

[upraviť | upraviť zdroj]
Hodnosť Meno a priezvisko Dátum nar. Miesto nar.
stk. Vojtech Balko 14. december 1921 Vyšný Kubín
stot. jazd. Vladimír Bargár 23. september 1910 Lazany
čat. Jozef Čík 23. november 1919
stk. Filip Grisa 25. máj 1917 Ochodnica
stk. Jozef Gužík 1917 Čadca
stk. Štefan Hudec 14. december 1919 Velčice
stk. Štefan Hutira 27. február 1919 Hruštín
stk. Jozef Chreno 6. január 1919 Kučištorf
stk. Štefan Ivan 30. november 1919 Plavecký Sv. Peter
stk. Ondrej Joney 24. október Krompachy
stk. Alojz Klčo 1. september 1919 Pobedim
stk. Štefan Kollár 13. apríl 1921 Komjatice
stk. Ignác Kovalčík 29. september 1919 Vyšná Zubrica
stk. Ján Kušnír 31. máj 1920 Vysoká nad Uhom
stk. Jozef Labuda 10. január 1920 Ipoľské Šahy
stk. Viliam Lenár 7. apríl 1918 Horná Mičiná
stk. Jozef Majerčík 23. december 1919 Dukovce
stk. Anton Miklovič 15. november 1919 Kľačany
stk. Imrich Modrovský 30. október 1919 Rakovice
stk. Jozef Molnár 16. november 1919 Kamenica nad Torysou
stot. jazd. Imrich Sadovský 11. marec 1916 Bratislava
stk. Ondrej Seman 30. október 1919 Silváš
stk. František Slivka 20. apríl 1920 Riečnica
stk. František Valovič 22. október 1922 Malženice
stk. Emil Zábojník 13. január 1918 Vrícko

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i j MIČIANIK, Pavel. Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 - 1944) II. Zaisťovacia divízia a železniční pionieri. 2. vyd. [s.l.] : DALI-BB s.r.o., 2020. ISBN 978-80-8141-235-6.
  2. VERŠIGORA, Petro. Ľudia s čistým svedomím. 1. vyd. Praha; Bratislava : Naše vojsko; Pravda, 1948. 590 s.
  3. Padli za vlasť, Kalendár slovenského vojska. Bratislava : MNO, 1944.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]